Dia dieťa v materskej škole

Položili ste si niekedy otázku „Čo budeme teraz robiť?“ Máte doma malého diabetika a premýšľate nad dilemou ostať s ním doma, alebo ho začleniť do kolektívu. Opäť si položíte otázku „Čo bude pre nášho drobca najlepšie?“ Mnoho z Vás si myslí, že sa s týmto problémom potĺkajú sami. No uistím Vás, že to nie je tak. Kedykoľvek som sa stretla s mamičkou malého diabetika a tým myslím dieťa do 6 rokov, stále sa nevedela rozhodnúť čo ďalej. Je pravda, nech sa rozhodnete akokoľvek, vždy sa rozhodnete správne a je len na Vás, ktorou cestou sa vydáte. Jednou z možností ako sa rozhodnúť, sú aj financie. Tak to bolo aj v našom prípade. Rada by som v tejto časti opísala, ako príklad - jednu z možností ako sa rozhodnúť.

V úvode opíšem našu rodinnú situáciu. Som matkou momentálne 6-ročného diabetika. Máme za sebou zápis do prvého ročníka. Celkom sa nám darí, no nie vždy to tak bolo. Syn ochorel keď mal 3 roky a 1 mesiac. Celý život sa nám obrátil o 180 stupňov. Syn už pol roka navštevoval materskú školu v mieste bydliska a celkom si na ňu zvykol. Do práce som musela nastúpiť už skôr, pretože ako každá priemerná slovenská rodina bývame za pomoci hypotéky. Auto tiež máme – samozrejme na leasing. A tak chtiac-nechtiac musela som rodičovskú dovolenku zrušiť a nastúpiť do práce. Synova choroba nás však postavila pred veľký problém, ak by som ostala doma naša rodina by nebola schopná splácať pôžičky a to sme nechceli dopustiť. Nuž obrátili sme sa na UPSVAR, kde nám „poradili“ veľmi pekné riešenie, ostať s dieťaťom doma a keď nemôžem ostať doma, tak máme požiadať MŠ o integráciu. Nuž obrátila som sa ešte na MŠ, musím uznať, že tam sme obstáli oveľa lepšie, až na pár drobností. Na moju žiadosť o integráciu môjho ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa som dostala zápornú odpoveď. Integrácia by pre MŠ znamenala kopec problémov, papierovačiek a hlavne diabetik vraj nespadá do tejto kolónky ťažko zdravotne postihnutých a tak by MŠ na malého nedostávala navýšenie financií. Starosta obce sa k tomuto nevyjadril a tak mi ho do škôlky vzali ako obyčajné zdravé dieťa. Samozrejme na UPSVAR-e ešte podotkli, že ak ho nechcú integrovať, môžem ho umiestniť napríklad do špeciálnej škôlky, tam vraj bude o neho dobre postarané. (iste dieťa s normálnym intelektom, preradíme k deťom s MR)

Prešiel mesiac a všetko išlo ako po masle, pani učiteľky boli veľmi milé, naučili sa starať sa o syna. Merali glykémiu, pichali inzulín, vážili stravu – ktorú som vždy vpisovala do jedálneho lístka škôlky. Potom sa pani riaditeľka začala trošku viac zaujímať o začlenenie syna medzi deti, začala sa na rôznych poradách vypytovať ako je to s takýmito deťmi a všade dostala rovnakú odpoveď – takéto deti do MŠ nepatria, prečo bola taká neoblomná a syna prijala atď. atď.  Začali jej radiť ako s tak povediac z toho vykrútiť a pýtať rôzne potvrdenia. Tak sme absolvovali návštevu v škôlke, u detskej lekárky, u našej diabetologičky. Netrvalo to dlho, pár podpisov u notára, ale nakoniec všetko bolo v prospech nás a ja si nemôžem za tri roky, ktoré môj syn navštevuje MŠ vynachváliť. V našej MŠ pracujú super pani učiteľky a tiež milá pani kuchárka a školníčka. Syn sa zúčastňuje všetkých aktivít – karneval, rôzne súťaže, pobyt vonku, telesnú výchovu, výlety po Slovensku a tento rok sa chystáme na prvé spanie v škôlke. A to je fajn. Preto z vlastnej skúsenosti môžem len odporučiť, aby aj naše deti boli začlenené do kolektívu. Aby si detstvo užívali tak isto, ako ich rovesníci.

Kristína

Žiadosť.doc (27 kB)

Záznam zo stretnutia.doc (29,5 kB)

Vyhlásenie.doc (27,5 kB)

ŠKÔLKARI A DIABETES (skúsenosti mamičiek)

Deti mamičiek, ktorých skúsenosti sú popísané nižšie, chodia do bežnej škôlky, čo je pre ne veľmi dôležité, pretože sa automaticky zaraďujú medzi ostatné deti. Je to dobrý spôsob podpory teórie: „Jediný rozdiel medzi mnou a inými deťmi je v tom, že ja si pichám inzulín zvonka a im ho vytvára telíčko samé.“

Dôležitým faktorom je prístup učiteľky – mala by vedieť, že dieťa môže fungovať rovnako ako iné deti, najhoršie je, keď ho začne ľutovať, to naše deti naozaj nepotrebujú. Treba ju, samozrejme, upozorniť na riziko hypoglykémie – najlepšie je napísať jej príznaky a postup spolu s menom dieťaťa a kontaktom na rodičov na samostatný papier a nechať buď u nej alebo v skrinke „hypo výbavu“ (sladký krabičkový džús, kocky cukru, hroznový cukor, osvedčené trvanlivé pomalé sacharidy, napr. chrumkavé suché chlebíky alebo obilninové tyčinky).

Na možnosť vzniku hypoglykémie treba pamätať vždy, keď idú deti mimo škôlky, aj keď je to len malý výlet alebo prechádzka – v takýchto prípadoch je vhodné, aby si dieťa hypo výbavu (alebo jej časť) zobralo pre istotu so sebou.

Každé dieťa môže hypoglykémiu vnímať inak, niektoré deti si ju neuvedomujú vôbec. Všeobecné príznaky sú v prílohe k tomuto materiálu, okrem toho uvádzame aj konkrétne pocity detí tejto vekovej skupiny: 

STRAVOVANIE V ŠKÔLKE

Skúsenosť č. 1 – mamina šesťročnej dcérky, ktorá chodí do škôlky na pol dňa

Desiata

Desiatu v škôlke máme prispôsobenú našim SJ podľa modelu „rozdelená desiata“ – väčšiu pevnú časť desiatej dcérka zje vždy, menšiu pohyblivú časť len vtedy, keď idú von. Takže keď zostanú v triede, má tomu prispôsobené znížené SJ a nemá zbytočne vysokú glykémiu pred obedom.

SJ určené na desiatu upravujeme aj podľa toho, kde dcérka obeduje – doma obyčajne obedujeme po dvanástej, v škôlke ale majú deti obed už okolo 11:15, takže doobedie je z hľadiska glykémie veľmi krátke. Dcérka má normálne na desiatu 2 SJ, ktoré sme rozdelili v pomere 1.5 SJ a 0.5 SJ. Keď som ju pred obedom zobrala zo škôlky a jedla doma, mala glykémiu dobrú, ale keď obedovala v škôlke, mávala pravidelne vyššiu glykémiu. Vymysleli sme preto upravený model, ktorého výsledkom je dobrá glykémia aj pred obedom v škôlke:

Ako pohyblivá časť desiatej sa nám najviac osvedčili pohánkové tyčinky (2 ks = 0.25 SJ,            4 ks = 0.5 SJ), vždy ráno ich dáme učiteľke a pred prechádzkou si ich dcérka vypýta a zje.

Na desiatu deti dostávajú najčastejšie nátierky, vtedy dcérke odvážim celozrnnú žemľu              (v škôlke deťom dávajú biely chlieb) a pribalím zeleninu, nátierku dostane od kuchárky. Na pitie si nosí v termoske nesladený čaj (každý deň, aj keď majú mlieko, aby mohla mať väčší kúsok žemle). Občas však majú desiatu sladkú – ak by mala dcérka len sladké, nemala by toho veľa a bola by zbytočne hladná, tak to kombinujeme takto:        

* S kakaovými Be be keksíkmi máme v takýchto prípadoch najlepšiu skúsenosť, sú veľmi dobré, jeden kúsok je dosť veľký, pritom má len 0.4 SJ a pretože obsahujú aj celozrnnú múku (a naviac ich dcérka zje až po žemli a zelenine), nemajú na glykémiu zásadný vplyv.

Niekedy sa stane, že dcérka je medzi desiatou a obedom hladná, dávam jej preto vždy ráno do skrinky v zatváracej miske nakrájanú zeleninu (uhorka, paprika) – s učiteľkou sme dohodnutí, že si ju môže ísť kedykoľvek zobrať.

Obed

Samostatnou kapitolou je meranie glykémie a pichanie inzulínu pred obedom – spolužiaci si na to obyčajne dokážu zvyknúť rýchlejšie ako mnohí dospelí. Našej dcérke svojím spôsobom vyhovuje, keď sa pri nás jej kamaráti pristavia a pýtajú sa, čo robíme, sama im všetko vysvetlí a častokrát sa spýta: „Má ešte niekto záujem dozvedieť sa niečo o inzulíne?“ Vždy po pichnutí inzulínu dcérka dostane nakrájanú čerstvú zeleninu, vráti sa do triedy a na obed ide potom spolu s ostatnými deťmi.

Čo sa týka samotného obeda, všetko závisí od ochoty kuchárky – ak veľmi nevychádza v ústrety, najjednoduchšie je nosiť do škôlky kompletný obed. Naša kuchárka je veľmi ochotná, takže ak majú zemiaky alebo zemiakovú kašu, prílohu mi odváži. V takomto prípade ale dcérke zvyknem pribaliť ovsené vločky, celozrnné rezance alebo nasucho opraženú celozrnnú žemľu, kuchárka jej to dá do polievky, máva tak po obede lepšiu glykémiu, ako keby mala len zemiaky (polievky ani omáčky do SJ nepočítame, napriek tomu, že sú zahustené bielou múkou, jej množstvo je v jednej porcii zanedbateľné).

Ak majú ryžu, cestoviny alebo knedľu, nosím odváženú prílohu z domu (ryžu natural zmiešanú s bielou v pomere 2/3 natural a 1/3 biela, celozrnné cestoviny alebo cereálnu knedľu), od kuchárky dostane dcérka zvyšok obeda vrátane porcie zeleninového šalátu – nebýva veľká, preto ju do SJ nezapočítavame ani vtedy, keď je v šaláte mrkva, cvikla, kukurica alebo hrášok. A ak majú k obedu kompót, nosíme si vlastný odvážený a započítaný do SJ.

Ak sú na obed halušky, placky, zapečené zemiaky alebo zapečené cestoviny, robievam dcérke rovnaké, resp. podobné jedlo doma a kuchárka jej ho potom len zohreje. Osobitné postavenie v jedálničku má pizza, tú dcérka musí mať od kuchárky, počítame 50 g na 1 SJ a rovnako ako pri zemiakoch, tiež predtým dávame do polievky niečo bohaté na vlákninu.

Ak je v škôlke sladký obed, nosievame kompletný obed z domu, najčastejšie kuraciu polievku s mäsom a celozrnnými rezancami a k tomu orechovník (nakrájaný na tenké plátky, aby ich bolo viac) alebo dúbravské koláčiky (sú podobné ako moravské, ale podstatne menšie, takže môžem dcérke dať dva celé kúsky, čo zodpovedá 3 SJ – pretože nemajú na obale sacharidy, skúsili sme odhadnúť 20 g na 1 SJ a presne to zodpovedá). Dcérka je spokojná, že aj ona má sladký obed a vďaka tomu, že polievku má dosť hustú, nikdy potom nie je hladná.

Sladkosti

V škôlke je obrovskou výhodou, že deti si bežne sladkosti so sebou nenosia, s výnimkou dní, keď majú sviatok. Dohodla som sa s dcérkou, že keď blahoželajú oslávencovi a potom sa rozdáva niečo sladké, môže si tiež zobrať a odloží si to do skrinky. Spolu potom vždy pozrieme, či sú na obale uvedené sacharidy – ak áno, sladkosť pri vhodnej príležitosti započítame do SJ, ak nie, vyberie si namiesto toho niečo iné, čo započítať vieme.

Skúsenosť č. 2 – mamina šesťročných dvojičiek, ktoré chodia do škôlky na pol dňa

Naše deti v škôlke len desiatujú – desiatu im vždy pripravujem ja, podľa jedálneho lístka, aby boli spokojní, že majú rovnaké alebo podobné jedlo ako ostatné deti.

Dcérka aj syn majú v skrinke každý svoj ruksak, v ktorom je glukomer, krabičkový džús a polovica rožka pre prípad hypo. Ruksak nosia všade so sebou, či sú na školskom dvore alebo na prechádzke. Dcérka cíti hypo vždy a príde povedať, syn občas. Ale kedykoľvek, keď sa vyskytne nejaký problém, učiteľky odmerajú glykémiu a zavolajú mi. A ak idú deti zo škôlky na výlet, chodievam s nimi ako doprovod.

PREČO?

Deti v tomto veku sa už začínajú pýtať: „Prečo mám cukrovku?“ Obyčajne to síce neriešia, ale z času na čas táto otázka príde asi u každého. Najviac sa nám osvedčilo:

-         veľa sa s nimi rozprávať o tom, čo vlastne cukrovka je a popísať im to tak, aby im to bolo blízke, napr. že inzulín je ako vláčik, ktorý rozváža živinky po celom telíčku a bez neho nemôžeme fungovať alebo že ihla na inzulínovom pere je ako výťah, ktorý dovezie inzulín dovnútra,

-         vysvetľovať im, akí sú výnimoční v tom, že dokážu dodržiavať všetko, čo nás naučili v nemocnici, že vedia kedy a koľko treba jesť a aký dôležitý je pohyb (čo nevedia ani mnohí dospelí),

-         zoznámiť ich s deťmi, ktoré majú rovnaké alebo podobné zdravotné problémy, príp. im rozprávať o zdravotných problémoch, ktoré majú rodičia alebo iní členovia rodiny (deti to potom často berú ako fakt, že každému niečo je),

-         porozprávať sa s nimi o tom, že sú deti, ktoré sú také choré, že musia byť stále len v nemocnici alebo ležať v posteli – ich maminky by určite dali všetko za to, aby mali „len“ cukrovku,

-         zdôrazňovať im, že môžu robiť všetko ako ostatné deti (behať, skákať, tancovať, plávať, kresliť, spievať..., jednoducho čokoľvek), to je pre nich to najdôležitejšie.

Párkrát som náhodou vypočula dialóg našej dcérky s deťmi na ihrisku: „Máš nejakú chorobu? Lebo ja mám cukrovku, ale neboj sa, nie je to nič hrozné, len si pichneš inzulín a funguješ normálne ďalej!“ Nech našim deťom takýto prístup vydrží čo najdlhšie a nech sú medzi kamarátmi spokojné a šťastné...

Ďakujeme mamičkám, ktoré sa s nami podelili o svoje skúsenosti:

Monika Staňová

Žaneta Prizbulová

Soňa Drobová

Dia dieťa v škole

Oznámenie škole, že dieťa má cukrovku

Vážená pani učiteľka/ Vážený pán učiteľ,

vzhľadom k tomu, že naša dcéra (syn) je diabetik 1. typu (teda nemá vlastnú produkciu inzulínu a je závislá/ý na jeho injekčnom podávaní), chcem Vám oznámiť niekoľko dôležitých informácií.

Liečba inzulínom má niekoľko špecifík. Jedným je kolísanie hladiny krvného cukru (glykémie) v priebehu dňa. Tomu sa nedá zabrániť. Niekedy ide glykémia dole (väčšinou pred jedlom, alebo po väčšej fyzickej námahe), niekedy stúpa (po jedle, alebo pri strese..). Pri nízkej glykémii je pravdepodobné, že dieťa bude unavené, nesústredené na vyučovanie. Preto je nutné mu umožniť najesť sa ,alebo napiť sladkého nápoja kedykoľvek, teda i v priebehu vyučovania. Naopak, pri vysokej glykémii môže byť dieťa hyperaktívne, niekedy až nepríjemné. Tieto prejavy sú u detí veľmi individuálne. To, akú má dieťa glykémiu závisí od mnohých okolností, predovšetkým však od správnej dávky inzulínu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam Vás prosím, aby ste dieťa v prípade, že sa bude zle cítiť, na hodinách telesnej výchovy nenútili cvičiť. Bohužiaľ, nie je možné dopredu vedieť, akú bude mať glykémiu a napísať mu ospravedlnenku, pretože glykémia v priebehu dňa kolíše. Väčšinou sa pri deťoch začínajú prejavovať príznaky hypoglykémie na hranici 4 mmol/l, potom je nevyhnutné, aby dieťa vypilo sladký nápoj, prípadne niečo sladké zjedlo. (O to , aby toto malo vždy so sebou, sa postaráme.) Týmto sa glykémia zdvihne, no nejaký čas to potrvá ... Na druhej strane, ak má glykémiu nad 15 mmol/l, nemalo by cvičiť, lebo hrozí prekyslenie organizmu.

Asi by bolo vhodné popísať jednotlivé stavy vyplývajúce z výšky glykémie podrobnejšie, spolu s ich prejavmi:

Nízka glykémia - hypogklykémia
V ľahšom stave sa prejavuje hladom, slabosťou, nervozitou, nesústredenosťou, potením, bledosťou, bolesťou hlavy, trasením, búšením srdca , v ťažších stavoch zmäteným chovaním pripomínajúcom opitosť, neobvyklým chovaním, zahmleným a neostrým videním, v najhorších stavoch aj stratou vedomia a kŕčmi. V dôsledku hypoglykémie môže dieťa dokonca upadnúť do bezvedomia. Je to stav život ohrozujúci a preto je nevyhnutné rýchlo reagovať. Ak je dieťa schopné prehĺtať, je najlepšie mu dať čokoľvek sladké (kolu, čaj s cukrom), ak je však v bezvedomí, nemôže sa podávať nápoj, lebo by mohlo dôjsť k jeho vdýchnutiu. Je nutné privolať najbližšieho lekára, alebo Rýchlu záchrannú pomoc a informovať ich , že dieťa je závislé na podávaní inzulínu. Pred príchodom lekára je nutné dať dieťa do stabilizovanej polohy, prípadne vložiť medzi ďasná a zuby cukrík z hroznového cukru, či potierať mu ďasná sladkým nápojom. (Môžete na tomto mieste uviesť i podanie Glukagonu - no asi v škole ho nie všetky deti majú.) Po prebratí je vhodné dať dieťaťu zjesť okrem nápoja ešte nejakú sušienku alebo rohlík.

Vysoká glykémia - hyperglykémia
Nie je až taká nebezpečná, no situáciu je treba tiež riešiť. Vzniká spravidla zo stresu, nadbytku jedla, nedostatku inzulínu, pri chorobe... Prejavuje sa veľkým smädom, častým močením, únavou, slabosťou a bolesťami hlavy. Pri rozvoji hyperglykémie je cítiť z dychu acetón, bývajú bolesti brucha, nevoľnosť a dieťa môže zvracať. V takom stave hrozí dieťaťu odvodnenie a najúčinnejšou pomocou je podanie väčšieho množstva nesladeného nápoja, dostatočná je aj voda. Ako som už písal pri glykémiách nad 15 mmol/l by dieťa nemalo cvičiť, lebo hrozí prekyslenie organizmu a popísané komplikácie.

Dieťa má pri sebe glukometer, takže, keď sa zle cíti, môže si v priebehu pár sekúnd zmerať výšku glykémie a podľa nameranej hodnoty zareagovať. Pri sebe má aj mobilný telefón pomocou ktorého môže problém konzultovať s rodičmi. Inzulín si aplikuje inzulínovým perom sama/sám. Problémom asi nebude pichanie injekcie, skôr to môže byť správne množstvo inzulínu, preto Vás prosím o kontrolu pichaného množstva pred obedom a zároveň vás prosím aby ste pomohli dieťaťu ihneď po pichnutí inzulínu dostať sa ku obedu, lebo omeškanie môže spôsobiť už popísané komplikácie. Iba tak sa vyhne radu v školskej jedálni. Naše dieťa má stanovenú dobu na obed a podanie inzulínu o ...... , a preto musí túto dobu dodržať, i keby to bolo na úkor inej činnosti (vyučovanie, beseda, návšteva kina, divadla...).!

Chcem Vás tiež poprosiť, aby ste nás, ihneď informovali v prípade, ak dieťa zvracia (v tele je totiž vtedy asi nadbytok inzulínu, ktorý sa nemá na čo naviazať, pretože z tela odišla potrava obsahujúca cukor), alebo pri črevných problémoch . Tiež vás prosíme, aby ste dieťa v prípade príznakov nejakej choroby, alebo popísaných stavov, neposielali samé domov, potrebuje vtedy dohľad dospelej osoby.

S výnimkou stavov hypo a hyperglykémie je diabetické dieťa z hľadiska intelektuálneho a telesného plne porovnateľné so svojimi rovesníkmi, iba sa musia rešpektovať určité obmedzenia, ktoré si vyžaduje táto choroba.

Významnou pomocou je pochopenie a porozumenie zo strany učiteľov a vychovávateľov. Verím, že nám budete nápomocný a pomôžete nám i tým , že o chorobe poinformujete i svojich kolegov a vhodným spôsobom i deti v triede.

 

Dôležité telefónne čísla:..........

Zdroj: Spičiačik

Rady pre rodičov - s diabetom do školy

Rady pre rodičov - s diabetom do školy.doc (39,5 kB)

S DIABETOM DO ŠKOLY

(rady pre rodičov budúcich prváčikov, ale aj pre rodičov starších detí s novodiagnostikovaným diabetom)

Nástup do školy je pre všetky deti veľkou udalosťou, deti s diabetom to však môžu prežívať ešte viac, pretože sa väčšinou spoliehajú na rodičov vo väčšej miere ako ich rovesníci. Rovnako sú na tom aj staršie deti, ktoré síce do školy už chodili, ale predtým, ako im bol zistený diabetes.

Prinášame Vám preto niekoľko praktických rád, ako sa čo najlepšie pripraviť na zvládnutie tento významnej situácie v živote každej rodiny:

»         Dieťa predovšetkým potrebuje istotu, že spolu s dospelými to zvládne - treba ho ubezpečiť, že pani učiteľka bude poznať jeho režim a bude mať telefónne čísla na rodičov, aby im mohla zavolať, keby to bolo potrebné. Rovnako ho treba povzbudiť, aby sa nebálo povedať pani učiteľke, ak bude cítiť hypo, aj keby to bolo cez vyučovaciu hodinu, pretože je to situácia, ktorú treba riešiť hneď.

»         Dieťa treba pripraviť na to, že spolužiaci sa budú pýtať, čo je to diabetes, na čo je glukomer a inzulínové pero, prečo si pichá inzulín a či ho to bolí - je to prirodzené, pretože sa s tým predtým ešte nestretli. Hlavne s budúcim prváčikom je vhodné znovu a znovu sa o tom rozprávať, aby aj on potom vedel povedať ostatným deťom, že napríklad inzulín je ako vlak, ktorý rozváža živinky po celom telíčku, a preto je taký dôležitý. Alebo že inzulín je ako kľúč, ktorý otvára dvierka na bunkách v celom telíčku, aby sa do nich dostala výživa a telíčko bolo zdravé a silné. Že ihly na pichátku aj inzulínovom pere sú veľmi malé a jemné, prispôsobené špeciálne deťom, takže to pichanie nebolí. Že rovnako ako ostatné deti, môže jesť všetko, aj sladkosti, len musí vedieť, kedy a koľko.

»         Dieťa treba viesť k samostatnosti, aby si bez problémov zvládlo odmerať glykémiu – bude to potrebovať napríklad po telesnej výchove alebo keď bude mať pocit, že mu hrozí hypo. Ak si dieťa bude samotné pichať inzulín, malo by tiež postupnosť jednotlivých krokov zvládať bez problémov, pretože hlavne zo začiatku to bude v rámci školského prostredia pre neho aj tak nová skúsenosť.

»         Deti sú väčšinou praktické bytosti – najmä budúci prváčik určite ocení, keď mu vopred ukážeme, čo všetko bude mať okrem školských vecí v taške (glukomer, inzulínové pero, desiatu, prípadne olovrant, čerstvú zeleninu v miske, ak by bol hladný, hypo výbavu a náhradné jedlo pre prípad mimoriadnych situácií) a skúsime to spolu s ním uložiť do tašky, aby presne vedel, kde to neskôr nájde. Môžeme tiež spolu s ním vybrať nálepky na označenie jednotlivých misiek alebo mu môžeme vyrobiť na jednotlivé misky menovky s obľúbenými obrázkami – bude to pre neho dôležité hlavne zo začiatku, kým ešte nevie čítať. Tiež je dobré do obalu od glukomera a inzulínového pera pre istotu vložiť lístok s menom dieťaťa, jeho diagnózou a kontaktom na rodičov.

»         V rámci posledného augustového týždňa je vhodné zájsť do školy a porozprávať sa s učiteľkou dieťaťa, vysvetliť jej jeho režim a možné riziká, s ktorými sa môže stretnúť. Zároveň sa s ňou treba dohodnúť, kde si dieťa bude pichať inzulín, aby sa mohlo na to sústrediť, resp. kde mu bude pichať inzulín člen rodiny, ktorý za ním pred obedom príde. Veľmi vhodné je urobiť pre učiteľku stručný písomný súhrn, pretože väčšina učiteľov nemá s diabetom žiadne skúsenosti – okrem základných informácií o režime dieťaťa by mal obsahovať aj telefonický kontakt na rodičov.

»         Ak budú za dieťaťom kvôli obednému inzulínu chodiť napr. starí rodičia, bolo by vhodné, aby sa do školy išli pozrieť ešte pred začiatkom školského roka, aby poznali jeho učiteľku (a ona ich) a presne vedeli, kde má dieťa triedu – určite to ocenia, pretože aj pre nich to bude nová skúsenosť.

»         Zároveň je vhodné zvážiť, že by rodič dieťaťa, po súhlase učiteľky/učiteľa, v prvých dňoch školského roka prišiel do triedy spolu s dieťaťom a vysvetlil ostatným deťom, čo to znamená, keď má niekto diabetes, ako je to so stravovaním (aby napríklad ostatné deti nepýtali „ochutnať“ desiatu dieťaťa alebo neponúkali mu vlastnú desiatu, príp. sladkosti) a poprosiť ich, aby povedali pani učiteľke, keď sa dieťa nebude cítiť dobre. Podstatné je však zdôrazniť, že dieťa je rovnaké ako oni, jediným rozdielom je, že dostáva inzulín zvonka, prípadne ho pred nimi pochváliť, aké je vzorné, že všetko dodržiava tak, ako má.

»         Koncom augusta je tiež dobré postupne dieťa pripravovať na školský režim – najlepšie je zistiť si zvonenia po jednotlivých vyučovacích hodinách a podľa toho nastaviť dieťaťu stravovací režim. Taktiež je potrebné počítať s tým, že v priebehu doobedia bude mať dieťa v škole menej pohybu (s výnimkou dní, keď budú mať telesnú výchovu) a prispôsobiť tomu aj domáci režim a raňajky, resp. desiatu. Ak bude dieťa chodiť do školského klubu, po obede, keď majú deti priestor na hry, bude pohyb intenzívnejší. Naopak, po olovrante si deti zvyknú robiť úlohy, takže pohybu bude opäť menej.

Želáme Vám i Vašim deťom ešte príjemný zvyšok prázdnin a úspešné zvládnutie nového školského roka!       

                                                                                              Tím Diabetikinfo.sk

V tejto časti, by som sa chcela s Vami podeliť o svoju skúsenosť a zistenie, ktoré som nadobudla pri vypracovaní svojej záverečnej práce. Prácu som písala v rámci svojho vzdelávania na MPC Prešove. Mojou snahou bolo pokúsiť sa vytvoriť návrh stručnej, prehľadnej metodickej príručky pre výchovného poradcu a učiteľa, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní žiakov s diabetes mellitus. Myslím, že výsledoky, ktoré som získala pri hodnotení výsledkov dotazníka stoja minimálne za prečítanie.

A prečo som vlastne túto prácu napísala - hlavne preto, lebo môj syn Artur v septembri nastúpil do prvého ročníka a ako matka, ktorej naozaj veľmi záleží na tom aby môj syn v škole napredoval a pritom nebol obmedzovaný, som chcela aby jeho nová pani učiteľka a tiež pani vychovávateľka mali predstavu o tom, čo všetko musí môj syn podstúpiť, čo všetko táto diagnóza so sebou prináša.

Cieľ prieskumu

Cieľom prieskumu bolo overenie hypotetických predpokladov týkajúcich sa úrovne vedomostí výchovných poradcov a učiteľov základných škôl  pri výchove a vzdelávaní žiakov s diabetes mellitus. Zaujímali nás vedomosti, ktoré o diagnóze výchovný poradcovia majú, či sa hodlajú v danej problematike vzdelávať a či vôbec vedia o tom, že takýto žiaci navštevujú ich základnú školu.

Stanovenie hypotézy

Z teoretickej časti tejto záverečnej práce vyplýva, že úroveň vedomostí učiteľov a výchovných poradcov o problematike diabetes mellitus u žiakov navštevujúcich školu vplýva na všestranný rozvoj osobnosti žiaka. Na základe tohto tvrdenia a vo vzťahu k úlohám sme si stanovili hypotézu.

Predpokladali sme splnenie tejto hypotézy: „Učitelia a výchovní poradcovia základných škôl majú málo vedomostí potrebných pri výchove a vzdelávaní žiakov s diabetes mellitus.“

Na sledovanie úrovne vedomostí potrebných pri výchove a vzdelávaní žiakov s diabetes mellitus sme si zvolili ako hlavnú metódu – dotazník.

Použili sme nami vypracovaný dotazník, ktorý bol určený pre výchovných poradcov a pre učiteľov základných škôl. Dotazník bol realizovaný tak, aby sa dal na základe získaných odpovedí vypracovať vhodný metodický materiál pre výchovných poradcov.

Záverečná práca.doc (509 kB)